Tomáš Prokopčák (novinár z denníka SME):
„Filozofia je nástroj. To nie je žiadne „iba“, to je skvelá správa. Filozofia je totiž unikátny nástroj: nielen na komplexné pochopenie sveta a jeho nuáns. Učí vás chápať a používať, ako fungujú rôzne chyby myslenia, argumentácie, učí vás rozoznávať rôzne manipulatívne techniky a logické, a ešte častejšie nelogické pozadie rôznych tvrdení. To vo svete hybridnej vojny, spochybňovania dôkazov a autorít, vo svete informačnej paralýzy, alternatívnych faktov a nástupu populistov a extrémistov je najlepšia výbava, akú vám univerzitné vzdelanie dnes môže dať.“
Daniel Hevier (spisovateľ):
„Už na gymnáziu som vedel, že chcem ísť iba na Filozofickú fakultu UK. A kombinácia slovenčina – estetika bola vymyslená pre mňa! Nič lepšie som si nemohol želať. Chodiť na prednášky skvelých literátov, hudobných skladateľov, prekladateľov, filmových kritikov, divadelných vedcov nebola povinnosť, ale dobrodružstvo. Fascinovane sme počúvali prednášky o filme, výtvarnom umení, literatúre, hudbe, architektúre, ale aj historickej gramatike či fonetike. A po prednáškach a seminároch začína ďalšia univerzita – v kaviarňach, pivárňach, filmových kluboch, debaty o umení, kultúre, hudbe, knihách… Nebýval som síce na internáte, ale tam sa aj tak chodilo iba nocovať. Po rokoch mi tento život, v ktorom som do seba prijímal stále nové impulzy, tak chýbal, že som sa dal na doktorát. Nie kvôli titulu, ale preto, aby som mal opäť možnosť vrátiť sa na svoju fakultu, na ktorú som doteraz hrdý.“
Pavel Hrica (programový riaditeľ Nadácie Pontis):
„V divokej dobe veľkých zmien po Nežnej revolúcii som štúdium politológie na FiF UK vnímal nielen ako zavŕšenie formálneho vzdelania, ale i ako zážitok. Prednášky a diskusie s dobrými pedagógmi i známymi osobnosťami mi pomáhali orientovať sa vo svete, dokázať hľadať dobré zdroje a spoluformovať môj hodnotový rebríček. Keď sa dnes hovorí o zručnostiach budúcnosti, určite medzi nimi nechýbajú schopnosť samostatne objavovať nové informácie, kriticky myslieť, porozumieť kontextu, schopnosť diskutovať, byť proaktívny, angažovať sa… Myslím, že škola mi tieto zručnosti pomáhala rozvinúť, dodnes ich každý deň využívam a som za to vďačný. Vďaka štúdiu žurnalistiky som zasa získal širokú sieť kontaktov, keďže mnohí vtedajší spolužiaci dnes pôsobia ako známe osobnosti verejného života. Rozvíjanie záujmu o veci verejné ma priviedlo i k mojej dlhoročnej práci, ktorú beriem ako poslanie a ktorú milujem.“
Jozef Zelizňák (prekladateľ, podnikateľ):
„Na štúdium švédčiny a nemčiny som nastupoval v roku 1996 v čase, keď sa odbor otváral len raz za päť rokov a bol otvorený pre maximálne 10 študentov. Pod vedením docenta Rudolfa Gedeona a švédskych lektorov Erika Cardelusa a Anny Karlsson sme vytvorili silný tím, ktorý aj v čase, keď slovenskí občania potrebovali do mnohých škandinávskych krajín víza a Európska únia bol nepredstaviteľný sen, znamenal ostrov pozitívnej slobody a veľmi veľa mi do života dal. Vďaka aktívnej účasti p. Jána Zimu, ktorý prichádzal z Nórska, sa pre mňa štúdium švédčiny rozšírilo aj o znalosť nórskeho jazyka a reálií, čo spätne hodnotím ako jeden zo svojich najdôležitejších profesionálnych krokov. Štúdium mi poskytlo najmä rozhľad a dalo do žíl škandinávske vnímanie sveta. Škandinávia sa stala mojou celoživotnou láskou. Už 20 rokov spoluvediem cestovnú kanceláriu BUBO, no na škandinávske jazyky nezabúdam a preložil som asi 40 kníh (Nesbo, Larsson, Loe, Lindgrenová, Gaarder atď.).“
PhDr. Katarína Ottová (redaktora Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky, Rádiožurnál, RTVS):
„Filozofická fakulta, množstvo jej katedier a napokon aj veľkosť Univerzity Komenského ponúka širokú škálu možností prispôsobiť štúdium záujmom. Na fakulte učí viacero významných osobností, v mnohých prípadoch vedú katedry mladí, dynamickí ľudia, škola pozýva prednášať odborníkov z praxe, umožňuje účasť na medzinárodných konferenciách, sprostredkúva študentom pracovné ponuky… Napokon aj kredit Univerzity Komenského v zahraničí, úspech v medzinárodných porovnaniach zvyšuje dobré meno fakulty. Na Filozofickej fakulte UK som študovala odbor teória kultúry, fakulta mi dala široký základ a v čase, keď to nebolo bežné, mi umožnila individuálnu profiláciu dopĺňaním si štúdia na Vysokej škole múzických zmení. S Filozofickou fakultou UK cítim dodnes veľkú spolupatričnosť.“
Emíre Khidayer (arabistka, diplomatka, spisovateľka):
„Vedomie, že stojím na pomedzí dvoch rôznych kultúr, ma doviedlo k nutnosti spoznať aj druhú stranu svojej identity, preto som sa rozhodla študovať arabský jazyk a kultúru. Život ukázal, že štipendijný pobyt v Egypte a neskôr práca v diplomacii sa stali motorom, aby som začala súvisle hovoriť po arabsky, ako aj chápať arabskú mentalitu. Dôraz na schopnosť dorozumieť sa v ktorejkoľvek arabskej krajine bol pri štúdiu zásadný a pomohol mi, nech som sa vyskytla v Iraku, Jemene alebo Maroku. Štúdium arabistiky na FiF UK je na Slovensku jedinečné. Štúdium arabského jazyka, islamu, histórie a spoločenských daností považujem za základ ako preniknúť pod kožu kultúre, o ktorej stále veľa nevieme. Rozhodnutie študovať tento odbor bolo zlomové aj u mňa.“
Jozef Dado Nagy (propagátor literatúry, moderátor, literárny kritik):
„Na FiF UK som študoval v rokoch 1989 – 1993 kombináciu ruský a anglický jazyk. Už počas štúdia som začal pracovať v internátnom rozhlasovom štúdiu MD1, neskôr vo Fun rádiu a v poslednom ročníku v práve začínajúcom rádiu Twist. V posledných ročníkoch sme so spolužiakmi vyučovali angličtinu v rôznych jazykových školách a kurzoch pre deti a dospelých. Za veľký prínos považujem dvojročné účinkovanie v divadelnej skupine vedenej naším britským lektorom Collinom Hillom. Naštudovanie absurdnej drámy Harolda Pintera The Birthday party bolo veľmi príjemným a užitočným spestrením štúdia. Po absolvovaní FiF UK postupne učiteľskej praxe ubúdalo a pribúdali aktivity súvisiace s prezentovaním kníh a literatúry. Začal som organizovať pravidelné knižné prezentácie, čítačky, diskusie a popri rozhlasových reláciách moderovať aj niekoľkých televíznych programov venovaných knižným novinkám a literárnym fenoménom (Umenie, Slovo, Knižná revue, Literárne oko). Tejto oblasti sa venujem už vyše 20 rokov. Štúdium na Filozofickej fakulte UK mi dalo veľmi dôležitú vzdelanostnú bázu potrebnú pre moju ďalšiu prácu a kontinuálne samoštúdium. Roky na univerzite boli obdobím intelektuálneho dozrievania, formovania a názorov a rozhodnutí čomu sa v ďalšom živote venovať (a čomu nie).“
Fedor Blaščák (filozof):
„Na FiF UK som študoval ‚čistú‘ filozofiu v rokoch 1994 – 2000. Patrím do generácie, ktorá prevrat v roku 1989 zažila pri nástupe na strednú školu, to znamená, že sme vstupovali do života nezaťažení kompromismi s bývalým režimom, ale so základnou skúsenosťou s ním. Povedal by som, že aj pre našich učiteľov to bola doba, v ktorej sa sami hľadali, a ak si to spojíme, tak máme situáciu, v ktorej sa za fasádou pevne danej štruktúry ‚študijného programu‘ odohráva čosi celkom iné – niečo tekuté, nejasné, akási ‚bláznivá úzkosť hľadania‘. Neskôr pri rôznych akademických konfrontáciách s kolegami na Západe som si uvedomil, že oni majú lepšie vzdelanie, lebo chodili na lepšie školy a venovali im viacej času, no my máme viac životných skúseností a vieme byť preto akosi pohotovejší. Všetko to úsilie pochopiť Platóna, Descarta, Kanta, Husserla, Wittgensteina či Rortyho vo mne ale zanechalo istý súbor základných intelektuálnych zručností: schopnosť analyzovať, takpovediac, čítať medzi riadkami a rozoznávať tak skrytú agendu, rozumieť funkciám metafor a rétorických figúr, kriticky posudzovať a vedieť sa preto pýtať k jadru veci. Skrátka filozofovaním som sa naučil metodickosti pri práci rozumom, ktorá ma dodnes živí a umožňuje mi viesť pluralitný profesionálny život vyskladaný z rôznych rolí: nezávislého konzultanta, občianskeho aktivistu, analytika, editora, organizátora, kurátora aj lobistu. Sporadicky popritom píšem odborné štúdie aj prednášam na konferenciách.“
Igor Slobodník (diplomat):
„Bratislavská Filozofická fakulta UK mojich študentských čias, teda prvej polovice normalizačných 80. rokov, samozrejme nebola Sorbonnou druhej polovice rokov 60., napriek tomu však akosi ‚z povahy veci‘ poskytovala viac priestoru na samostatné uvažovanie než iné, bližšie či vzdialenejšie fakulty. Hoci sme si to neuvedomovali, pripravovala – morálne, odborne, jazykovo – novú generáciu pre čas po roku 1989, ale aj po roku 1992, ku ktorej som mal šťastie patriť aj ja. Mojimi formatívnymi osobnosťami sa na fakulte stali docent Ivan Slimák, rusista, jej neskorší prvý poprevratový dekan (a vedúci mojej diplomovej práce), ako aj profesor anglistiky a amerikanistiky Ján Vilikovský, neskorší prvý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Veľkej Británii (a v tomto môj priamy predchodca).“
PhDr. Ivan Marton (dramaturg Slovenskej filharmónie):
„Štúdium muzikológie na FiFUK má svoje oprávnenie a zmysel. Študijný hudobnovedný program je zaradený do širšieho spoločensko-historického rámca a neobmedzuje sa len na praktickú problematiku súvisiacu s hudobnou teóriou. Študent si osvojí penzum vedomostí z rôznych vedných odborov a dokáže uvažovať v širokých medzirezortných súvislostiach. Na konci štúdia školu opúšťa odborník, ktorý má popri svojom odbore hlboké znalosti z oblasti histórie, filozofie, psychológie i sociológie.“
Zuzana Eliášová (hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava):
„Niekedy na začiatku štúdia na gymnáziu som nadobudla presvedčenie, že raz chcem byť novinárkou, preto Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty UK bola jednoznačným výberom. Štúdium mi dalo veľa teoretických vedomostí, ktoré som postupne dopĺňala skúsenosťami z praxe, keďže som takmer počas celého štúdia pracovala. Na štúdium rada spomínam, hoci bolo čiastočne z časového hľadiska skĺbenie školských a pracovných povinností aj, priznám sa, niekedy stresujúce. Budúcim absolventom žurnalistiky držím palce a určite odporúčam prax popri štúdiu. Skĺbenie teórie s praxou prinesie tie najväčšie vedomosti a skúsenosti. Z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK som si odniesla aj niekoľko cenných priateľstiev a s viacerými spolužiačkami sme dodnes v kontakte. Žurnalistické vzdelanie a práca novinárky ma veľa naučili. Je to aj dnes, keď sa už venujem práci hovorkyne, výhodou – s väčšinou novinárov máme profesionálny bezproblémový vzťah, výhodou je, že chápem ich prácu a obojstranne ide o korektnú bezproblémovú spoluprácu.“
Adela Banášová (televízna a rozhlasová moderátorka):
„Štúdium na UK som si ja osobne vybrala preto, aby som voči práci v komerčných médiách nadobudla aj iný pilier, o ktorý sa dá v mediálnej sfére oprieť. Kulturológia mi dala prehľad v rôznych oblastiach, ako napríklad hudba, divadlo, výtvarné umenie, ale zároveň mi poskytla aj zaujímavý myšlienkový materiál v predmetoch, ako sú filozofia kultúry alebo kulturologické koncepcie. Osobne som sa na väčšinu prednášok vždy tešila, vyhovoval mi osobný prístup, ktorý by som asi vo veľkej aule nezažila, skrátka, chodila som tam veľmi rada. Vzhľadom na moju profesiu, povahu a celkové životné smerovanie som sa pre štúdium na UK rozhodla úplne najlepšie. Rada na tie študentské roky spomínam.“
Zuzana Belková (moderátorka a dramaturgička Slovenského rozhlasu, literárna kritička):
„Na FiF UK som vyštudovala študijný program slovenský jazyk a literatúra – estetika. Vždy som si myslela, že po odchode z alma mater zakotvím v tichom prostredí, podporujúcom bádanie šikovne skrížené s analýzou. Všetko vypálilo inak. Najskôr ma zocelili bratislavskí gymnazisti, s pôžitkom skúšajúci, koľko rebelantstva zo zadných lavíc mladá oduševnená slovenčinárka znesie, potom nečakaná ponuka vymaniť sa z okov školských osnov a presunúť sa do úctyhodne pôsobiacej inštitúcie Slovenského rozhlasu. Využila som ju. Najmä pre súvislosť s literatúrou. Lebo presne to mi vo verejnoprávnom rádiu pred rokmi sľubovali: možnosť vyberať pre poslucháčov poéziu i prózu, sledovať dianie na domácej i svetovej literárnej scéne, pracovať s textom a upravovať ho do výsledného tvaru ako podklad pre rozhlasovú realizáciu. Pracovný život sa mi miešal s privátnym, popri účelových väzbách pre dobro rozhlasového produktu vznikali priateľstvá so spisovateľmi, ktoré si cením aj po rokoch. Dnes je zo mňa skôr manažérka. Čítanie a premýšľanie (nielen) o ňom si však vziať nedám. Keby kdesi pod povrchom neboli zručnosti nadobudnuté počas vysokoškolského štúdia, nikdy by som nenadobudla dostatok sebavedomia na prácu aplikujúcu teoretický základ vedomostí iným spôsobom, ako som si voľakedy predstavovala.“